Na čo sa pri učení cudzích jazykov zamerať?
Túto otázku si kladie mnoho študentov. Je dôležité rozhodnúť sa, či je dôležitejšie zlepšovanie schopnosti rozprávať (zvyšovať svoju aktívnu slovnú zásobu), alebo sa radšej sústrediť na porozumenie (pasívnu slovnú zásobu). V tomto článku ponúknem svoj pohľad na túto otázku na základe vlastných skúseností.
Najprv si povedzme, aký je rozdiel medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou:
Dôležité je uvedomiť si hneď na začiatku, že bez kvalitného porozumenia cudzej reči nemôžme trénovať ani konverzačné schopnosti. Je síce pravda, že naše školstvo funguje tak trochu opačne. Od žiakov sa vyžaduje bezchybne sa vyjadrovať dlho predtým, ako by vôbec boli schopní prečítať nejakú knihu v cudzom jazyku.
Učenie sa tým značne spomaľuje a čo je ešte horšie, takýto postup v nás vytvára ten nepríjemný a často bezradný pocit, že vôbec nenapredujeme. V školách sa študenti drvia slovíčka a hneď sú nútení použiť ich pri vyjadrovaní. Poriadne sa pri tom natrápia. A navyše, keď im niekto odpovie, majú ťažkosti porozumieť. To nie je veľmi motivujúce.
V reálnom svete je oveľa dôležitejšie, aby sme vedeli porozumieť, než sa bezchybne vyjadrovať. Každý človek strávi väčšinu svojho dňa naslúchaním okoliu, nie hovorením. Bez toho, že vieme bezproblémovo porozumieť rodenému hovoriacemu v cudzom jazyku, budeme len ťažko skúšať odpovedať – nech už akokoľvek sofistikovane a bezchybne.
Dôležité je sa neporovnávať s rodenými hovorcami a nesnažiť o bezchybné vyjadrovanie. Rodený hovoriaci bude vždy vedieť použiť komplexnejšie štruktúry a pokročilejšie slovíčka. Našou úlohou je, aby sme ho pochopili a následne vedeli svojimi slovami vyjadriť, čo potrebujeme.
Pri bifľovaní sa nám slovíčka ukladajú do krátkodobej pamäte. Z nej sa aj ľahko vytratia hneď, ako si ich prestaneme opakovať. Naopak, pri postupnom opakovaní slovíčok (napríklad v lekciách kurzu Speaking Friends alebo pri čítaní knihy) sa nám uložia do dlhodobej pamäti.
Keď sa nám cudzí jazyk uloží do dlhodobej pamäte, ostane nám navždy. Vtedy aj po dlhodobej prestávke bez používania cudzieho jazyku je omnoho jednoduchšie vrátiť sa na pôvodnú úroveň, keď opäť začneme. Všetka tá pasívna slovná zásoba nám v hlave ostane uložená. Takže, keď jazyk prestaneme na nejaký čas používať a potom si ho chceme osviežiť, stačí prečítať jednu-dve knihy, pozrieť si film, alebo si trochu pohovoriť. Veľmi rýchlo sa nám všetko vráti a môžeme sa opäť začať zlepšovať.
Keď už máme kvalitnú pasívnu slovnú zásobu uloženú v dlhodobej pamäti,
prichádza na rad rozprávanie. Vtedy príde ďalšie veľké zlepšenie našich
jazykových schopností. Pomocou rozprávania sa mozog naučí používať tie
slovíčka, ktorým už rozumieme. Zo začiatku to pôjde pomalšie, ale ako
začneme opakovane používať slovíčka, ktoré už poznáme, začneme si zvykať na
rôzne obraty a s každou ďalšou vetou to pôjde ľahšie a rýchlejšie.
Je to podobné, ako keď staváte dom. Keď si dáte záležať a vybudujete kvalitné základy (pasívnu slovnú zásobu), potom sa so stavbou ďalších podlaží (aktívna slovná zásoba, gramatika, apod.) rozbehnete veľmi rýchlo. Naopak, keby ste sa snažili stavať dom na chabých základoch, začne sa vám čoskoro rútiť a budete stále narážať na tie isté problémy.
Speaking Friends sme vytvorili tak, aby sa Vám slovíčka zapísali do dlhodobej pamäte. Následne sa s nimi začnete stretávať v lekciách fráz a neskôr aj v lekciách audio príbehu. Všetko sa začne spojovať do jedného veľkého celku bez toho, aby ste sa museli niečo bifľovať. Je to prirodzené a zaujímavé. Samotná gramatika a časovanie slovies prichádza až oveľa neskôr, keď už ste oboznámení so základmi jazyka.
Akonáhle máte kvalitnú slovnú zásobu, rýchlo sa rozbehnete pomocou čítania alebo pozerania filmov. Zo začiatku vám budú do očí udierať slovíčka, ktoré ešte nepoznáte. Nedajte sa tým zmiasť. Pokračujte v čítaní a domýšľajte si význam neznámych slovíčok. Ako sa s nimi budete opätovne stretávať, automaticky sa vám v hlave bude ich význam upresňovať podľa kontextu. Po prečítaní jednej knihy budete vedieť desiatky nových slovíčok bez toho, že by ste si ich preložili. Skúste to, uvidíte neuveriteľný posun vpred.
Ako sa vaša jazyková úroveň bude zvyšovať, začnete si zapamätávať nielen jednotlivé slovíčka, ale aj celé niekoľkoslovné výrazy. Vtedy prichádza skutočná plynulosť v cudzom jazyku. Akonáhle začne váš mozog používať pri rozprávaní väčšie celky, nebude sa musieť zaoberať jednotlivými slovíčkami ani gramatikou - bude rovno používať hotové frázy. Keď sa dostanete do tejto fáze (stačí prečítať 3-5 kníh a pozrieť zo 10 filmov), ste za vodou.
Niektorí ľudia nechcú jazyk ovládať, ale skôr sa ukázať pred ostatnými, že vedia používať sofistikované výrazy a slovíčka. V tom prípade je drvenie aktívnej slovnej zásoby asi užitočnejšie. Ale ak chcete cudzí jazyk skutočne pochopiť a v budúcnosti ho plynulo používať, treba začať s pasívnou slovnou zásobou.
Učte sa slovíčka tak, aby ste im rozumeli. To znamená, aby ste bez problémov vedeli preložiť každé slovíčko do slovenčiny. Opačný preklad v tejto fáze nie je nevyhnutný. Príde to samo. Miesto toho sa radšej hneď zamerajte na čítanie kníh. Je to omnoho väčšia zábava - a o to pri učení ide :-)
Speaking Friends je teraz