Rýchly odkaz k jednotlivým kategóriám časov:
Prítomné časy v angličtine
Minulé časy v angličtine
Budúce časy v angličtine
Časy v angličtine sú jedným z veľkých gramatických strašiakov.
Kým v slovenčine si vystačíme prakticky s tromi, angličtina chce od nás rovno dvanásť! Už len z tých krkolomných názvov ako „predprítomný priebehový čas“ sa vám zatočí hlava...
No tak ako všetko, aj anglická gramatika sa dá zvládnuť rýchlo, ak na to idete metodicky.
Preto si v tomto článku anglické časy raz a navždy objasníme.
Sami uvidíte, že takto pokope jednotlivé časy v angličtine ľahšie pochopíte a zároveň vám tento článok môže poslúžiť ako pomôcka, keď si chcete nejaký čas rýchlo overiť a nechce sa vám listovať v učebnici.
Zdieľajte článok na Facebooku, aby sa k nemu dostalo čo najviac ľudí.
Angličtina má podobne ako slovenčina tri hlavné skupiny časov:
Dáva to zmysel, nie? Prejdime teda k tomu ťažšiemu – ďalším formám, ktoré nemáme v slovenčine. Všetky časy angličtine majú totiž aj svoju tzv. „pred-formu“ nazývanú perfektum. Teda existuje aj:
Ešte sme s delením ale neskončili. Každý z týchto šiestich časov má jednoduchú aj priebehovú formu. Takže dokopy nám to dáva dvanásť časov.
Pozrime sa na to zľahka a logicky v tejto grafike:
Samozrejme niektoré časy sa používajú viac, iné menej a pri učení je dobré pamätať si:
Aby ste si to uľahčili, učte sa časy v angličtine postupne. Začnite tými základnými a až keď ich začnete používať v konverzácií, učte sa tie pokročilejšie.
Z vlastných skúseností by som za najdôležitejšie časy označil týchto šesť:
Tieto časy v angličtine pokrývajú 90 percent akejkoľvek konverzácie. Zvyšných šesť časov sa používa dosť zriedkavo.
Pozrime sa teraz na všetky časy jeden po druhom.
Vyjadruje najmä opakovaný dej alebo trvalý stav, ktorý je všeobecne platný.
Tvorí sa vyskloňovaným plnovýznamovým slovesom.
He drives. (On šoféruje.)
Používa sa v týchto situáciách:
Na základe spomenutých pravidiel teda dáva zmysel, že jednoduchý prítomný čas použijeme vždy, keď máme potrebu použiť vo vete jednu z týchto prísloviek: always (vždy), often (často), never (nikdy), seldom (zriedka), sometimes (občas), usually (obyčajne), every day/week/month (každý deň, týždeň, mesiac). Napríklad:
I usually eat vegetables for dinner. (Obyčajne jem zeleninu na večeru.)
S jednoduchým prítomným časom sa tiež viažu tzv. stavové slovesá (vyjadrujú stav, postoj, názor) a preto sa dajú použiť iba v prítomnom jednoduchom čase a nie priebehovom: to believe (veriť), to hate (neznášať), to know (vedieť), to like (mať rád), to love (milovať), to need (potrebovať), to prefer (dávať prednosť), to remember (pamätať si), to understand (chápať), to want (chcieť). Napríklad:
Nikdy nepoviete "I am believing", vždy to bude len "I believe".
Tento čas vyjadruje predovšetkým aktivity a činnosti, ktoré prebiehajú v prítomnosti (vo chvíli, keď sa o nich hovorí) a sú dočasné. Môžu vyjadrovať aj budúcnosť.
Tento čas sa tvorí vyskloňovaným slovesom to be (byť) a gerundiom plnovýznamového slovesa (tzv. -ing forma).
He is driving. (On šoféruje – práve v tomto momente).
Používa sa v týchto situáciách:
Na základe spomenutých pravidiel teda dáva zmysel, že jednoduchý priebehový čas použijeme vždy, keď máme potrebu použiť vo vete jednu z týchto prísloviek – just now (práve teraz), right now (presne teraz), at this moment (v tejto chvíli); prípadne slovies s dôrazom na daný moment: Look! (Pozri!), Listen! (Počúvaj!). Napríklad:
Look! It is raining. (Pozri! Prší.)
It is raining at the moment. (V tejto chvíli prší.)
Predprítomný čas označuje dej alebo stav, ktorý začal alebo sa odohral v minulosti, ale má následky aj v prítomnosti. Nie je dôležité kedy alebo prečo k tomu došlo, dôležité je, že niečo sa zmenilo alebo že sa niečo práve teraz skončilo.
Tento čas sa tvorí vyskloňovaným slovesom to have (mať) a minulým príčastím plnovýznamového slovesa (tvoríme ho príponou -ed, resp. je to posledný stĺpec v tabuľke nepravidelných slovies).
He has driven. (On šoféroval – doteraz)
Predprítomný jednoduchý čas používame v týchto situáciách:
Na základe spomenutých pravidiel teda dáva zmysel, že predprítomný jednoduchý čas použijeme vždy, keď máme potrebu použiť vo vete jednu z týchto prísloviek: just (práve), ever (niekedy), never (nikdy), already (už), yet (ešte), not yet (ešte nie), so far (doteraz), till now (doteraz), up to now (doteraz). Napríklad:
I have just seen you on TV! (Práve som ťa videl v televízii!)
Používame, keď hovoríme o deji, ktorý začal v minulosti, ale má svoje následky v prítomnosti, alebo práve skončil, alebo prekvapivo neskončil. V tomto prípade chceme zdôrazniť dĺžku trvania deja.
Tento čas sa tvorí vyskloňovaným slovesom to have (mať), minulým príčastím slovesa to be (byť) a gerundiom plnovýznamového slovesa (tzv. -ing forma).
He has been driving. (On šoféroval – už šoféruje poriadne dlho a ešte stále pokračuje v šoférovaní)
Používa sa v týchto situáciách:
S týmto časom sa viažu spojenia: all day (celý deň), the whole week (celý týždeň), since (od), for years (už roky), for too long (príliš dlho). A všetko čo súvisí s otázkou how long (ako dlho, ak sa to vzťahuje na prítomnosť alebo presahuje do prítomnosti). Napríklad:
How long have you been studying English? (Ako dlho sa učíš angličtinu?)
I have been studying English for 3 years. (Učím sa tri roky.)
Zhrňme si teraz použitie pre jednotlivé prítomné časy v angličtine.
Prítomný čas jednoduchý používame, keď chceme vyjadriť pravidelnú aktivitu či všeobecne platnú pravdu.
I watch TV every day. (Každý deň pozerám televíziu.)
Prítomný čas priebehový naopak zdvôrazňuje, že sa aktivita vykonáva práve v tejto chvíli.
I am watching TV right now. (Práve pozerám televíziu.)
Predprítomný čas jednoduchý zdvôrazňuje, že sa niečo práve skončilo.
I have just watched TV. (Práve som si pozrel televíziu.)
A napokon je tu predprítomný priebehový čas, ktorý vyjadruje, že sa niečo práve skončilo, ale s dôrazom na trvanie tej skončenej aktivity.
I feel stiff because I have been watching TV for 3 hours. (Citím sa stuhnutý, pretože som tri hodiny pozeral televíziu.)
Vyjadruje ukončený jednorazový dej, ktorý sa začal, odohral sa a čo je najdôležitejšie, aj skončil v minulosti. Vieme, čo sa stalo, kedy sa to stalo a výsledok tohto deja nemá dopad ani väzbu na súčasnosť. Bodka.
Na základe tohto jednoduchého pravidla teda dáva zmysel, že minulý jednoduchý čas použijeme vždy, keď máme potrebu použiť vo vete jednu z týchto prísloviek: yesterday (včera), in 1965 (v nejakom presnom roku), 10 minutes ago (pred X minútami alebo hodinami), in June (v presnom mesiaci), before Christmas (pred presným časovým údajom), in the morning (ráno), at night (v noci), last night/week/month/year/Monday/summer (minulú noc/týždeň/mesiac/rok/minulý pondelok/leto).
Tvorí sa pridaním koncovky –ed k plnovýznamovému slovesu (ak je sloveso nepravidelné, použijeme stĺpec minulého času v tabuľke nepravidelných slovies), napríklad:
He drove. (Šoféroval.)
Nepravidelné slovesá by ste sa mali postupne naučiť naspamäť a potom aj pravidelne precvičovať. Využiť môžete naše cvičenia na nepravideľné slovesá.
Tento čas používame na opis činností, ktoré prebiehali dlhšiu dobu v minulosti a vieme určiť, kedy presne sa odohrali. Minulý čas priebehový sa často používa pri rozprávaní príbehov, pretože vtedy sa sústreďujeme na priebeh deja.
Tvorí sa minulým časom slovesa to be (byť) a gerundiom plnovýznamového slovesa.
He was driving. (Šoféroval – zdôrazňujeme trvanie aktivity)
Používa sa v týchto situáciách:
S týmto časom sa viažu spojenia as long as (pokým), when (keď), while (zatiaľ čo). Naopak, nikdy sa nepoužíva so slovesami know, want, believe, like.
Odkazuje na deje, ktoré sa udiali pred iným dejom v minulosti – pred minulosťou. Je prakticky rovnaký ako predprítomný čas, avšak odkazuje na udalosti v minulej časovej rovine. Tiež sa často používa pri rozprávaní príhod, keď musíme odbočiť od hlavnej dejovej línie, aby sme mohli vysvetliť, čo predchádzalo tejto hlavnej línii.
Tvorí sa minulým časom slovesa to have (byť) a minulým príčastím plnovýznamového slovesa (tvoríme ho príponou -ed, resp. je to posledný stĺpec v tabuľke pre nepravidelné slovesá v angličtine).
He had driven. (Šoféroval – predtým, ako sa odohralo niečo iné v minulosti)
Takže sa používa v tejto situácii:
Tento čas sa mnohokrát vyskytuje s použitím spojok because (pretože), when (kedy), after (po), as soon as (tak skoro ako), before (pred). Pozor! Neplatí, že keď je toto slovo vo vete, musíte nevyhnutne použiť predminulý čas – závisí to od situácie, podľa toho, čo chcete vyjadriť.
Jeho použitie je podobné ako v predprítomnom čase, no teraz vyjadrujeme minulosť. Opisujeme ním teda deje, ktoré prebiehali dlhšiu dobu v minulosti pred iným ukončeným minulým dejom. Chceme zdôrazniť práve to, že dej trval dlhšiu dobu.
Tento čas sa tvorí minulým tvarom slovesa to have (mať), minulým príčastím slovesa to be (byť) a gerundiom plnovýznamového slovesa.
He had been driving. (On šoféroval – po dlhú dobu ešte predtým, ako sa stalo niečo iné v minulosti)
Takže sa používa v tejto situácii:
Minulé časy v angličtine už pre vás nebudú problém.
Pamätajte si, že minulý jednoduchý čas použijeme vtedy, keď chceme povedať, že niečo sa proste stalo, vieme kedy a je jedno ako dlho to trvalo.
I waited. (Čakal som.)
Minulý priebehový čas použijeme na zdôraznenie dĺžky aktivity.
I was waiting for 30 minutes! (Čakal som 30 minút!)
Predminulý jednoduchý čas používame, keď sa niečo stalo a bolo dokončené pred nejakou inou aktivitou.
I had called my taxi before you came. (Zavolal som si taxík predtým, ako si prišiel.)
Predminulý priebehový čas použijeme, keď sa niečo dialo po dlhšiu dobu pred iným dejom v minulosti.
I had been freezing till you came. (Mrzol som, kým si prišiel - chcem zdôrazniť, že som dlho mrzol.)
Týmto časom vyjadrujeme, že sa niečo odohrá v budúcnosti.
Môžeme ho vytvoriť dvoma spôsobmi:
Pozrime sa teraz na obe varianty.
Budúci čas vo forme will sa používa v týchto situáciách:
Budúci čas vo forme going to sa používa v týchto situáciách:
Budúci čas sa používa najmä s jednoduchým upresnením budúcnosti, ako napríklad tomorrow (zajtra), in 30 minutes (o 30 minút), next week/Saturday/month/year (budúci týždeň/sobotu/mesiac/rok). Stačí rozlíšiť, či máte niečo naplánované na pevno (going to – idem to robiť), alebo to bolo spontánne rozhodnutie (will – budem to robiť).
Týmto časom vyjadrujeme, že sa niečo odohrá v budúcnosti, pričom chceme zdôrazniť dĺžku trvania.
Tvorí sa budúcim jednoduchým časom slovesa to be (byť) a gerundiom plnovýznamového slovesa (tzv. -ing forma).
I will be driving. (Budem šoférovať – zdôrazňujem dĺžku)
Takže tento čas sa použije pri takejto situácii:
Používame ho pri ukončených dejoch v budúcnosti. Najčastejšie vo vetách typu: „Zajtra to bude už 5 rokov.“ V praxi ho používame len zriedkavo.
Tvorí sa budúcim jednoduchým časom slovesa to have (mať) a minulým príčastím plnovýznamového slovesa (tvoríme ho príponou -ed, resp. je to posledný stĺpec v tabuľke pre anglické nepravidelné slovesá).
I will have driven. (Už budem mať došoférované.)
Takže používa sa v tejto situácii:
Používame ho, keď chceme zdôrazniť ako dlho niečo trvá do určitého časového bodu v budúcnosti. V praxi ho používame len veľmi zriedka.
Tvorí sa budúcim jednoduchým časom slovesa to have (mať), minulým príčastím slovesa to be (byť) a gerundiom plnovýznamového slovesa (tzv. -ing forma).
I will have been driving. (Už budem mať toľko odšoférované.)
Takže používa sa v tejto situácii:
Pre budúce časy v angličtine je dôležité naučiť sa najmä používanie jednoduchého budúceho času s tým, aby sme bez problémov rozlišovali verziu s will a verziu s going to. Jednoduchý budúci čas s will použijeme pre neplánovanú budúcnosť, spontánne rozhodnutia, sľuby... a going to použijeme pri pevných, plánovaných rozhodnutiach.
I will visit you. (Navštívim ťa – práve som sa spontánne rozhodol)
I am going to visit you. (Navštívim ťa – mám to už presne naplánované)
Budúci priebehový čas použijeme pre deje, ktoré budú prebiehať práve v uvedenom momente v budúcnosti so zdôraznením ich priebehu alebo dĺžky.
This time next week, I will be lying on the beach. (Budúci týždeň o tomto čase, budem ležať na pláži.)
Predbudúci čas použijeme pre deje, ktoré budú do určitého bodu v budúcnosti už ukončené. Opäť rozlišujeme jednoduchý a priebehový čas s ohľadom na to, či chceme zdôrazniť dĺžku trvania.
Ten minutes from now, I will have drunk the whole cup. (Za desať minút budem mať vypitý celý pohár.)
By the tenth glass, I will have been drinking the whole night. (Pri desiatom pohári budem už mať prepitú celú noc.)
Niektoré časy v angličtine sa dajú naučiť dokonca ako anglické frázy. Často používané vety (už v konkrétnom čase) si jednoducho zapamätáte a keď príde na ich použitie, automaticky vám prídu na jazyk bez rozmýšľania nad gramatikou.
Prečítajte si tiež článok Ako sa učiť anglickú gramatiku.
To najdôležitejšie: učte sa angličtinu s radosťou a zbytočne sa netrápte nad tým, či ste mali použiť taký alebo onaký čas. Angličtina je o komunikácii, o ľuďoch, o rozhovoroch s cudzincami, aby ste sa pochopili. Preto „speakujte“ a správna gramatika sa časom sama pridruží.
Speaking Friends je teraz